Stanovisko signatárov petície k súťažným návrhom na územie pri Chorvátskom ramene

Petícia Chceme pri Chorvátskom ramene park a cyklotrasy nie štvorprúdovú cestu, ktorá bola súčasťou podkladov súťaže, žiadala vylúčenie automobilovej dopravy a skultúrnenie prostredia lineárnym parkom.  Autori víťazného ideového návrhu č. 6 do územia s jestvujúcou zeleňou a rekreáciou vniesli automobilovú dopravu aj tam, kde to nebolo nutné a podľa signatárov petície nevyužili kvality územia na zlepšenie životných podmienok obyvateľov.

Prekvapením je aj veľkorysá myšlienka rozšírenia koryta ramena, ale za cenu likvidácie veľkého skejtparku, ktorý si mládež vybudovala vlastnou iniciatívou. Hoci ideový návrh neobsahuje štvorprúdovku, podľa signatárov  petície sa nedokázal odpútať od dopravného riešenia spred 30tich rokov.

Členov petičného výboru oveľa viac zaujali iné súťažné návrhy, ktoré podstatne citlivejšie pristupovali k územiu s jestvujúcou zeleňou a rekreáciou, pracovali s myšlienkou zelenej chrbtice Petržalky či s cyklistickou dopravou z Petržalky do centra mesta. ( Viď napr. ideový návrh č. 9. alebo návrh č. 2. vo fotogalérii).

Autorom víťazného ideového návrhu č.6. chýbal zrejme čas na diskusiu s verejnosťou, prieskum územia a súčasných požiadaviek obyvateľov.

To by mal napraviť navrhovaný participatívny proces spoluúčasti verejnosti na tvorbe tohto územia, ktorý začne od 19. mája 2014 pod gesciou Hlavnej architektky Ingrid Konrád a architekta Petra Gera. Mal by poprvýkrát v Bratislave priniesť reálnu a efektívne riadenú účasť verejnosti na tvorbe  územia pri Chorvátskom ramene.

Takýto proces sa ale nezaobíde bez reálnej podpory a úprimnej snahy o efektívne zapojenie čo najširšej verejnosti na tvorbe zadania urbanistickej štúdie, ktorú bude spracovávať vysúťažený kolektív. Petičný výbor preto dúfa, že primátor hlavného mesta Bratislava nebude urýchľovať proces za cenu kvality tvorby tohto významného územia Petržalky pozdĺž Chorvátskeho ramena. Až takýto výsledok skutočnej participácie verejnosti by sa mal premietnuť do konečného návrhu urbanistickej štúdie a územného plánu.

Príkladom podobného procesu môže byť Trenčín, kde participatívny proces spoluúčasti verejnosti na tvorbe nábrežia trval 2 roky a sprevádzalo ho množstvo diskusií, verejných prezentácií, odborných seminárov, výstav študentských projektov a workshopov v území. Súčasne  trenčianski poslanci riešené územie a pozemky chránili stavebnou uzáverou, vylúčili z predajov, prenájmov, či výmen pozemkov, aby nedochádzalo k špekuláciám s pozemkami a nátlaku na tvorbu územnoplánovacej dokumentácie.