Bratislavské Jarovce odmietajú výstavbu plánovaného polyfunkčného centra Metropolis za 1,5 mld. eur. Jednomyseľne o tom dnes rozhodli miestni poslanci na mimoriadnom zasadnutí zastupiteľstva. Navrhovaný komplex by mal vyrásť na 30-hektárovom pozemku medzi mestskými časťami Petržalka a Jarovce, na križovatke diaľnic D2 z Maďarska do Čiech a D4 z Rakúska. Jeho súčasťou by malo byť aj megakasíno na americký spôsob, ktoré by malo byť najväčšou stavbou svojho druhu v strednej Európe. Poslanecký zbor tak k výstavbe zaujal rovnaké negatívne stanovisko ako pred týždňom obyvatelia na verejnej prezentácii urbanistickej štúdie centra. Tá je prvým územno-plánovacím podkladom potrebným na zmenu platného územného plánu hlavného mesta.
Poslanci nesúhlasia ani so spracovanou urbanistickou štúdiou, argumentujú jej rozporom s platnou územno-plánovacou dokumentáciu. Navrhujú ponechanie súčasného stavu, teda nemeniť platný územný plán. Ten síce výstavbu povoľuje, ale v menšom rozsahu. Navrhovaná zástavba podľa štúdie nie je totiž podľa poslancov pre mestskú časť prijateľná ani rozsahom, ani obsahom. Zároveň jednoznačne odmietajú výstavbu kasína či akéhokoľvek podobného zariadenia. Poslanci taktiež poukazujú aj na zhoršenie dopravy vyvolané navrhovanou výstavbou a na ďalšie zvýšenie hlučnosti. Zdôrazňujú totiž,že už súčasnej diaľnici chýbajú protihlukové bariéry.
Starosta Pavel Škodler bol rýchlosťou rozhodnutia poslancov prekvapený. Pred novinármi priznal, že to nečakal, hoci v duchu počítal aj s odmietavým stanoviskom poslancov ako s jednou z možných alternatív. Bol údajne pripravený aj na referendum, o ktorom sa niektorí poslanci údajne zmieňovali v predchádzajúcich rozhovoroch. Taktiež priznal, že ako zvýšenie príjmov do rozpočtu približne o 2,5 násobok ako jeden z benefitov by uvítal. Rozpočet mestskej časti by sa totiž mohol aj na základe príjmov z projektu zvýšiť z približne 600-tisíc o viac ako 1,17 mil. eur. "Peniaze nie sú všetko," dodal na druhej strane. Starosta tiež zdôraznil, že stanovisko mestskej časti je len poradným orgánom pre mesto, o všetkom by teda mali rozhodnúť mestskí poslanci.
Predseda predstavenstva spoločnosti TriGranit, a.s., Gábor Zászlós rozhodnutie poslancov rešpektuje. Podľa neho spoločnosť očakávala pripomienky a návrhy zo strany poslancov, ktoré by sa mali do urbanistickej štúdie zapracovať. Doplnil, že doteraz sa k nej vyjadrilo kladne 12 z približne 40 dotknutých inštitúcií. "Zhodnotíme a analyzujeme situáciu a prijmeme k tejto veci nejaké strategické rozhodnutie," povedal Zászlós. Od projektu spoločnosť podľa neho ustúpiť nemieni, je totiž naďalej presvedčená, že aj v čase krízy predstavuje "zásadný ekonomický impulz pre cestovný ruch". Taktiež doplnil, že súčasný územný plán im stavať umožňuje, nedá sa však stavebne vyťažiť celé územie. Projekt má naplánovaných niekoľko fáz.
Navrhuje sa nákupné centrum, akvapark, rekreačné centrum so zábavným parkom, tri hotely, kasíno na americký spôsob, konferenčné zariadenia, galérie, multifunkčná hala či golfové ihriská. Počíta sa aj s výstavbou bývania a podzemnými garážami. Ľavú a pravú stranu areálu by mal spájať polyfunkčný most s reštauráciami či kaviarňami ponad diaľnicu. Projekt by údajne mohol byť akousi južnou bránou vstupu do mesta stredoeurópskeho významu. Čítajte viac: http://bratislava.sme.sk/c/5248866/jarovce-odmietaju-vystavbu-komplexu-metropolis.html#ixzz0g03A74rx
]]>Oficiálni zástupcovia Strany maďarskej koalície sa so zástupcami združenia odmietajú stretnúť. "SMK nás 7. februára obvinila vo svojom tlačovom vyhlásení z politikárčenia a z povrchnosti petičnej kampane proti výstavbe ropovodu cez Žitný ostrov. Pán predseda Csáky sa nám neustále vyhýba a odmieta akékoľvek stretnutie a diskusiu. Tento prístup pána Csákyho a časti SMK chápeme ako tichú podporu výstavby ropovodu cez Žitný ostrov a hlavne neúprimnosť voči občanov tejto krajiny," vyhlásili petičiari s tým, že ponuka na rozhovor je stále aktuálne.
Občianski aktivisti spustili petíciu v piatok 5. februára. Po zozbieraní stotisíc podpisov ju chcú predložiť parlamentu, vláde, prezidentovi i zastúpeniu Európskej komisie naSlovensku . Návrh, podľa ktorého by bolo možné budovať ropovod aj na Žitnom ostrove, predložil koncom minulého roka do parlamentu poslanec za Smer-SD Peter Pelegrini. Právna norma by umožnila výstavbu ropovodu Bratislava – Schwechat, ktorú podporuje aj ministerstvo hospodárstva. Pelegrini nakoniec návrh stiahol.]]>
Čítajte viac: http://bratislava.sme.sk/c/5243695/planovane-megakasino-odmietaju-aj-petrzalcania.html
Megakasíno, ktoré by malo byť súčasťou plánovaného polyfunkčného komplexu Metropolis za 1,5 mld. eur sa nepozdáva ani niektorým obyvateľom bratislavskej Petržalky. Kriticky sa k nemu vyjadrilo okolo 200 občanov, ktorý sa v pondelok podvečer zúčastnili na viac ako trojhodinovom verejnom prerokovaní urbanistickej štúdie tohto komplexu. Vyrásť by mal na 30-hektárovom pozemku medzi mestskými časťami Petržalka a Jarovce, na križovatke diaľnic D2 z Maďarska do Čiech a D4 z Rakúska. Kasíno na americký spôsob ako súčasť komplexu by malo byť najväčšie v strednej Európe. Rovnaký názor na megakasíno vyjadrili pred týždňom aj občania Jaroviec a Rusoviec, ktorých asi stovka sa zúčastnila na rovnakej prezentácii v mestskej časti Jarovce.
Občania viackrát zdôraznili, že takúto stavbu si v danej lokalite vyslovene neželajú. "Vy to tu importujete, my to tu nechceme," vyhlásili. Dôrazne odmietli vyjadrenia investora o pozitívach komplexu v čase svetovej krízy. Podľa predsedu predstavenstva spoločnosti TriGranit, a.s., Gábora Zászlósa by sa malo v takomto období púšťať do podobného projektu. "Oživí to ekonomiku," tvrdí Zászlós. Občania sú však presvedčení o opaku. "Toto nás hlbšie vtiahne do krízy," obávajú sa. Poukazujú na možné riziko zvýšenia kriminality či prostitúcie. Odznel aj názor, či nepôjde o "pranie špinavých peňazí."
Spoločnosť ich obavy vehementne odmieta. Zászlós zdôrazňuje, že by malo ísť o nadregionálnu destináciu cestovného ruchu, bez ťarchy na ekológiu. Podľa neho projekt neprináša kasína, prostitúciu ani kriminalitu, tieto faktory tu podľa neho už sú. Keď občania navrhli, aby sa komplex postavil bez sporného kasína, dôrazne povedal, že projekt je komplexný aj s kasínom, takže bez kasína sa to postaviť nemôže. "Bude to s kasínom," konštatoval Zászlós.
Podľa petržalského starostu Milana Ftáčnika je na mieste otázka, či kasíno nie je privysokou cenou za to, čo sa tu má okrem neho postaviť. Mestská časť by si podľa neho želala akvapark, ktorý tak dlho absentuje, ale samospráva naň nemá peniaze. Nový projekt okrem iného takýto objekt ponúka. "Treba povedať, čo chceme. Akú cenu sme ochotní zaplatiť," povedal Ftáčnik. Je presvedčený, že navrhovaný rozsah projektu je neprimeraný a potrebuje viac diskusií. Jeho zástupkyňa Viera Kimerlingová je presvedčená, že "tlačenie" do kasína zo strany investora je vydieranie.
"Vážil by som slová. Od toho sú zákony. Nie je možné, aby investor vydieral," povedal Zászlós. Investor je údajne pripravený aj na možnosť, že sa vypíše referendum. Výsledok vraj budú akceptovať. Občania si zároveň vyžiadali aj spracovanie absentujúcej sociologickej štúdie o analýze dosahov projektu na obyvateľov a celú republiku. Zdôrazňujú, aby sa myslelo aj na dopravu, ktorá je nielen v danej lokalite, ale aj v celej Bratislave v súčasnosti kritická.
Podľa spracovateľov štúdie by mal byť komplex napojený na mestskú hromadnú dopravu, pritiahnuť by sa sem mal aj plánovaný nosný dopravný systém. V súčasnosti však nie je jasné, kedy začne v Petržalke fungovať, termíny už jeho prvej etapy sa niekoľkokrát zmenili. Pre projekt plánovaného polyfunkčného centra bola zatiaľ vypracovaná len urbanistická štúdia. Ňou sa budú poslanci v Jarovciach zaoberať vo štvrtok 18. februára, zastupiteľstvo v Petržalke by ju malo mať na programe 9. marca. Ide o prvý územno-plánovací podklad v schvaľovacom procese, uplatniť pripomienky k nemu je možné do 25. februára.
Spracovatelia štúdie však upozorňujú, že slúži na zmenu územného plánu, o kasíne sa v nej zatiaľ nehovorí, to bude až v ďalších etapách procesu. Zároveň sa pracuje na zámere, ktorý by mal byť hotový v marci a následne pôjde na pripomienkovanie. Vyjadriť sa k nemu budú môcť aj občania. Stanovisko k nemu vydá ministerstvo životného prostredia, podľa kompetentných tak bude najskôr o osem až deväť mesiacov po distribuovaní. Potom bude proces povoľovania pokračovať v zmysle zákona.
Projekt má naplánovaných niekoľko fáz. Navrhuje sa nákupné centrum, akvapark, rekreačné centrum so zábavným parkom, tri hotely, kasíno na americký spôsob, konferenčné zariadenia, galérie, multifunkčná hala či golfové ihriská. Počíta sa aj s výstavbou bývania a podzemnými garážami. Ľavú a pravú stranu areálu by mal spájať polyfunkčný most s reštauráciami či kaviarňami ponad diaľnicu. Projekt by údajne mohol byť akousi južnou bránou vstupu do mesta stredoeurópskeho významu.
]]>Vedenie župnej firmy Danube Arena, ktoré vzniklo za minulého župana Vladimíra Bajana (s podporou Smerou), aj materská firma 1. župná, majú problém so súčasným županom Pavlom Frešom (SDKÚ).
Ako médiám oznámil Jozef Fedorkovič z predstavenstiev spoločností, Frešo im nariadil, aby bez neho nič nerobili a tak projekt haly od decembra stojí. „Tým vzniká absurdná situácia," píše Fedorkovič. Nevie, či majú prepustiť zamestnancov, vypovedať nájom kancelárií alebo ako riešiť záväzky, ktoré z toho vyplývajú.
Fedorkovič spolu s Monikou Flašíkovou - Beňovou, ktorá je šéfkou firiem, Freša vyzvali, aby buď začal normálne komunikovať, alebo predstavenstvá vymenil.
1. župná je stopercentne župnou, jej dcéra Danuba Arena je zo siedmich percent súkromnou. Zlatú akciu po župných voľbách získala anglická firma Parnhams Limited, ktorá pre projekt haly Bajanovi robila poradenstvo.
Župa oznámila, že má záujem vyriešiť túto situáciu čo najrýchlejšie. "Priebežne komunikujeme so všetkými zúčastnenými stranami, postup však komplikuje to, že stále chýbajú dokumenty ako sú prílohy k úverovým zmluvám, z ktorých vyplývajú záväzky župy," povedala hovorkyňa Iveta Tyšlerová.
Podľa nej komunikácia medzi úradom župy a zástupcami spoločnosti prebieha štandardne. "Stretnutie s pánom Parnhamom sa uskutočnilo 10. februára na úrade župy, rokovanie s predstaviteľmi spoločnosti Parnhams Limited viedol riaditeľ úradu župy. Stretnutie malo informatívny charakter."
Frešo vraj komunikoval tento týždeň aj s predsedníčkou predstavenstva Danube Arena, a.s. Monikou Flašíkovou-Beňovou, aj so šéfom dozornej rady 1. župnej Milanom Ftáčnikom. "Na dnešnom stretnutí s pánom Ftáčnikom deklarovali spoločný záujem vyriešiť situáciu čo najskôr. Do konca týždňa sa vedenie župy plánuje stretnúť aj s predstaviteľmi spoločnosti AIC," vysvetlila Tyšlerová.
Výsledky rokovaní sa ale ešte počas ich konania župa rozhodla nezverejniť.
Podľa agentúry TASR župa naďalej žiada od Danube Areny relevantné dokumenty k projektu. Ako agentúra dodáva, Frešo, že zmluvy okolo budúcej mutifunkčnej haly v Petržalke nie sú jednoznačné a transparentné.
"Rozporným momentom bolo, že pozemok vo vlastníctve župy s rozlohou deväť hektárov v súčasnej cene 20 miliónov eur, na ktorom má stáť hala, sa dostal do prenájmu Danube Areny za jedno euro na 99 rokov. Táto nájomná zmluva je už s veľkou pravdepodobnosťou neplatná. Kraj však nemá k dispozícii kompletnú kľúčovú zmluvu o plánovanej pôžičke pre Danube Arena v sume niekoľko desiatok miliónov eur, ktorá môže mať vážne konzekvencie pre župu, lebo nie sú známe podmienky, za akých sa má pôžička realizovať. Nové vedenie župy chce vrátiť celú situáciu do pôvodného stavu, aký bol v deň regionálnych volieb," povedal Frešo pre TASR.
Ako ďalej dodala župa, v liste od Fedorkoviča sú nepresnosti. "Bežné hospodárenie spoločnosti má vo vlastnej pôsobnosti Danube Arena a zatiaľ na župu nič na podpis nepredložili."
Tiež vraj nie je pravda, že 1. župná je stopercentným akcionárom v spoločnosti Danube Arena. "Spoločnosť 1. župná v dôsledku zmien v stanovách niekoľko dní pred vymenovaním nového župana stratila aj ten vplyv, ktorý by ako majoritný akcionár v spoločsnoti Danube Arena mala mať," informovala Tyšlerová.
]]>
Miestny úrad Petržalka prerušil minulý týždeň správne konanie na obmedzenie prevádzkových hodín voči prevádzkovateľovi masážneho salónu Messalina Club v Sade Janka Kráľa.
Salón je otvorený od 19.00 do 06.00, samospráva chce tento čas skrátiť do 24.00. Podľa Andrassyho samospráva môže zmeniť prevádzkovú dobu, ak si to vyžaduje verejný záujem. Starosta Milan Ftáčnik za prejav tohto záujmu považuje asi 600 sťažností občanov na Messalinu.
Prevádzkovateľom zariadenia a majiteľom budovy je firma Alcor. „Chcú nahliadnuť do spisov a naštudovať si sťažnosti a petície," povedal Ľubomír Andrassy, hovorca Petržalky.
„Požiadali sme o odročenie," potvrdil Peter Schmidl, právnik, ktorý firmu Alcor zastupuje. „Ak sa mám k sťažnostiam vyjadriť, najprv ich musím vidieť." Zmeniť prevádzkovú dobu sa podľa Schmidla dá vtedy, keď sa narúša verejný poriadok, alebo keď to vyžaduje verejný záujem.
Klub je v chránenom Sade Janka Kráľa, čo sa nepáči aktivistom. „Erotický salón v národnej kultúrnej pamiatke je v rozpore s verejným záujmom a s dobrými mravmi," povedal Juraj Kríž, petržalský poslanec a člen občianskej iniciatívy Vráťme dôstojnosť Sadu Janka Kráľa. Cieľom iniciatívy je zrušenie erotického salóna v najstaršom verejnom parku v strednej Európe.
Spoločnosť Alcor argumentuje tým, že doteraz neboli žiadne sťažnosti na narušenie verejného poriadku ani nočného pokoja, pričom salón funguje už 15 rokov. „Pokiaľ klient podniká v súlade so zákonom a neporušuje predpisy, tak podniká v súlade s verejným záujmom," povedal Schmidl. „Chcú dosiahnuť, aby sa toto zariadenie prevádzkovalo niekde inde, len nech to nie je v parku."
Iniciatíva začiatkom mesiaca informovala listom majiteľa, že mesto v rozpočte vyčlenilo z rezervného fondu 300-tisíc eur na prípadné odkúpenie budovy. Podľa Kríža sa majiteľ k listu zatiaľ nevyjadril.
Pre agentúru SITA to uviedol hovorca mestskej časti Ľubomír Andrassy. Konaním chce samospráva dosiahnuť skrátenie času prevádzky zariadenia. To je v súčasnosti otvorené od 19:00 do 06:00, rozhodnutie bývalého starostu Antona Doktorova z roku 1994 platí na čas neurčitý. Súčasná samospráva chce tento čas skrátiť do 24:00. "Spoločnosť si vyžiadala nahliadnutie do spisov a chce si naštudovať sťažnosti od obyvateľov mesta," povedal Andrassy.
Zástupca prevádzkovateľskej spoločnosti Alcor, s.r.o., zároveň opätovne zdôraznil, že nevidí dôvod, aby mestská časť ako správny orgán rozhodovala o zmene prevádzkových hodín, keďže prevádzka tohto zariadenia je v súlade so zákonom.
To, že nedochádza k porušovaniu živnostenského zákona skonštatoval po prešetrení záležitosti ešte minulý rok aj Obvodný úrad Bratislava. Spoločnosť argumentuje aj tým, že doteraz sa neobjavili žiadne sťažnosti na narušenie verejného poriadku či nočného pokoja. Prevádzkovateľ na dnešnom ústnom pojednávaní požiadal o prerušenie správneho konania aj preto, aby získal priestor na sformulovanie stanoviska k celej veci. "Myslí si, že celá vec je spolitizovaná," povedal Andrassy.
Hovorca doplnil, že ak aj mestská časť dosiahne skrátenie prevádzkových hodín zariadenia, spoločnosť sa môže voči tomu odvolať na súd a tým sa pozastaví účinnosť rozhodnutia.
Občianska iniciatíva Vráťme dôstojnosť Sadu Janka Kráľa, ktorá bojuje za zrušenie prevádzky, považuje konanie spoločnosti za určitý druh obštrukcie. Iniciatíva je naďalej presvedčená, že prevádzkovanie erotického salóna na území národnej kultúrnej pamiatky je v rozpore s verejným záujmom a s dobrými mravmi.
"Taktiež sa domnievame, že peniaze občanov mestskej časti, cez ktoré sa revitalizuje Sad Janka Kráľa, sú určené pre verejný park a majú byť prínosom pre návštevníkov sadu a nie pre majiteľa nevestinca," uviedol pre agentúru SITA člen iniciatívy a zároveň miestny poslanec Juraj Kríž.
Iniciatíva zároveň začiatkom mesiaca informovala listom majiteľa budovy, že mesto má v rezervnom fonde vyčlenených 300-tisíc eur na prípadné odkúpenie budovy.
V budove nebol vždy erotický klub, na začiatku 90. rokov minulého storočia tu bola cukráreň. Súčasný majiteľ získal budovu v roku 1994 za približne 149 000 €.
Stalo sa tak na konci volebného obdobia, keď bol petržalským starostom Anton Doktorov, zastupiteľstvo sa však povolením tejto prevádzky nezaoberalo. V roku 2000 ponúkol majiteľ zariadenia vtedajšiemu starostovi Vladimírovi Bajanovi odkúpenie budovy za takmer 450 000 €, mestská časť na ponuku nereagovala.
V súvislosti s prevádzkou tohto zariadenia vznikla občianska iniciatíva, ktorá požaduje zrušenie erotického salónu.